Neznesiteľná ľahkosť námestníkov

Autor: Miroslav Surmanek | 4.12.2012 o 20:30 | (upravené 5.12.2012 o 0:49) Karma článku: 17,95 | Prečítané:  617x

„Nemám dôvod Trnku odvolať, také chyby sa stávajú." Povedal prvý námestník generálneho prokurátora tichým monotónnym hlasom. Znelo to ako v úvode pesničky Creep od Radiohead. JUDr. Ladislav Tichý pripomínajúci Thoma Yorka. Predstavivosť môže byť aj neznesiteľná. Ako ľahkosť, s akou znásilňujú spravodlivosť ľudia, ktorí by ju mali chrániť.

Logo Rolling StonesLogo Rolling Stones

 

Prvý námestník generálneho prokurátora Tichý učinil z bezprecedentného protizákonného konania námestníka Trnku niekoľko záverov. Nikomu nebola spôsobená škoda. Nikto sa neobohatil. Trestné konanie nebolo zmarené. Konanie pána Trnku nemalo negatívne dôsledky. Nevidel v ňom ani zištnosť, ani iné podobné pohnútky.

Nič sa vlastne nestalo. Teda okrem toho, že podľa jeho názoru (čo je obľúbená vata zmäkčujúca dopady akéhokoľvek zmysluplného vyjadrenia) bol porušený zákon. Taká maličkosť.

Závery pána Tichého nehovoria vôbec nič o podstate tohto prípadu. Výpovednú hodnotu majú iba smerom k nemu samotnému. Hovoria o jeho prístupe k realite. O jeho vnútornom založení a presvedčení, ako má zastávať úrad, ktorý zastáva. Vypovedajú o jeho charaktere.

O charaktere Dobroslava Trnku vypovedá jeho čin samotný. Len s pomocou vlastného podpisu a okrúhlej pečiatky prokuratúry dokázal nemožné. Pohol nepohnuteľnou nehnuteľnosťou. S ľahkosťou takmer zázračnou. Jemu vlastnou. A neznesiteľnou.

Neznesiteľnou preto, že tým porušil zákon. A neporušil ho tak, že by sa pomýlil. Z okolností plynie, že urobil len to, čo urobiť chcel. Urobil to tak, ako to urobiť chcel. A že to malo svoj účel. No surprises. Ako by povedal Thom Yorke. Zase ten tichý hlas. Nemôžem ho vyhnať z hlavy.

S niečím takým musel zápasiť aj námestník Trnka pred parlamentným výborom. Musel vedieť, alebo ako by možno povedal on, erudovaný právnik „mohol a mal vedieť", že tentokrát zašiel naozaj ďaleko. Svoju inak celkom prirodzenú ľahko žoviálnu symbiózu tela a duše hľadal v pohári s minerálkou a vo flashbackoch očných zreničiek. Veď nečudo, vysvetľovať takéto „pochybenia" nie je to isté, ako rozprávať o trtošení a pregrciavaní. Možno by mu pomohlo, keby členovia parlamentného výboru sedeli v teplákových súpravách.

Vysvetľuje sa to ťažko. Ešte ťažšie sa tomu verí. Potom uteká. Potkýna sa. Nasadá a odchádza. A pritom stále zostáva. To preto, že sa nikdy nevzdáva. Určite bude ešte vysvetľovať. Ešte bude poučovať. Vyslovovať svoj „právny názor". Iní mu budú oponovať. A Marián Kočner bude zatiaľ zas a znova niečo „garantovať" (toto slovo používajú ľudia jeho typu skutočne s gráciou a noblesou im vlastnou a dokážu si ho naozaj vychutnať).

Všetko podstatné sa však v tomto smutnom prípade už stalo. Faktom je, že Glance House sa navzdory pevným základom kamsi posunul. Faktom je, že keby sa obdobného porušenia zákona dopustil akýkoľvek iný prokurátor, už by bol niekam „posunutý".  A faktom je aj to, že keby v našej krajine nebol ustavične posúvaný iba zákon a poriadok a nie jeho posunovači a ich kamarátstva, sudcovské a prokurátorské pokrvné bratstvá a tlupy oligarchov, nič také by sa nemohlo stať. A keby zákon a poriadok navyše dopĺňala nebodaj ešte aj obyčajná ľudská česť, nemuseli by sme teraz sledovať predstavenie divadla Zachráň sa, kto môžeš s názvom „Operácia sa podarila, pacient zomrel".

Je adventný čas. Idú Vianoce. Mali by sme byť k sebe úprimnejší. Preto by som si dovolil ešte jednu poznámku o tom, prečo si tento rok asi nedám rybu. Tá totiž smrdí od hlavy. A tá naša Slovenská už riadne zapácha. V prvom rade totiž za celú túto kauzu nesie zodpovednosť človek sediaci v prezidentskom paláci neschopný akéhokoľvek vlastného rozhodovania. Roky iba paroduje výkon najvyššej ústavnej funkcie. Teraz, hrajúc sa so slovíčkami, vysmieva sa všetkým čestným ľuďom neznesiteľnou ťažkosťou s akou vymenúva právom zvoleného generálneho prokurátora. A tým rovnako ako námestník generálneho prokurátora porušuje zákon. A Róbert Fico stále pije colu.

Skupina Rolling Stones na nás vyplazuje najslávnejší jazyk hudobnej histórie už 50 rokov. A čo chlapci z prokuratúry? A čo manžel prvej dámy? Ako dlho ešte? Dá nám odpoveď aspoň Atlas mrakov?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?